po ceste z kamenia
kľukaté či priame
ostré aj hladivé
cesty sa nemenia...
Vychodené tisícami, po stopách prvých pútnikov, kráčame každý sám,
možno chvíľku spolu, a hľadáme tú svoju, ktorá bude akurát a nedoráňa
bosé nohy do krvi, kým dovedie do cieľa.
možno chvíľku spolu, a hľadáme tú svoju, ktorá bude akurát a nedoráňa
bosé nohy do krvi, kým dovedie do cieľa.
Cestu, čo vie, kam ma má viesť, hoci ja možno strácam aj samotné jej
obrysy, vdychujúc hmlu a vôňu včerajšieho dažďa. Cestu, na ktorej
môžem spievať voľne ako kočovníci na vozoch s farebnými plachtami,
pozerať hore a vidieť ligotať hviezdy, sedieť v tráve na lúke plnej divých
makov, kráčať ruka v ruke dopredu a môcť občas zastať a pozbierať si
z nej kamienky na mozaiku života.
krásne......pravdivé.....písané s citom:)len tak ďalej
ReplyDeleteto si jakoze myslela, ze cestu jakoze? Jakoze naboso? Lebo vsak... no sak dobre teda jakoze cestu, ne?
ReplyDelete.
To som hnusy co? Ale nemohol som odolat ;)) a chcel by som vediet ci mas ten vysnivany kusok, co sa mu bude vykat. Kupila si ho?
falosnica: :)
ReplyDeletefan: ANOOO MAAM HO :) je fantasticky
Kazdy ma tu svoju cestu ...the way with heart...len hladat...srdcom ...
ReplyDelete