Alegría

Krok za krokom
potichu pomaly
zeleným machom
široko roztvorenými očami

ráno mi spieva v trblietavom vzduchu mokrou trávou, prebudená v zázraku tajomstva zeme, s detským užasnutím prezerať každý kút, každú bytosť, ľahkým dotykom spoznávať chladivé skaly a slnkom zohriatu zem, počúvať pieseň sveta a šepkať stromom o láske k životu, o tryskajúcej radosti aj vinúcom sa smútku, odovzdať slzy lúčom na dúhu, byť bláznovstvom, byť sebou...

milovať v nekonečne