Modlitba

Bože, tu máš. Vezmi si naspäť srdce, čo si mi dal.

Ja s ním neviem zaobchádzať.

Nekonečné ráno

Už zhasli pouličné svetlá ale deň sa ešte neprebudil. Ani Ty nie. Nekonečné ráno, keď neviem odtrhnúť oči od Teba. Ako spíš, ako dýchaš... Učím sa naspamäť dlaňami Tvoje telo a srdcom Tvoju dušu. A vpisujem spomienky na noc do kameňa svojej večnosti.

Keď si večer zapálil sviečku, ponorila nás do medového svetla a izba bola plná Teba a vône roztápajúceho sa vosku. Mihotavé tiene vtedy hrajú s Tvojimi rukami hru na schovávanie svetla. A svet za oknom stíchol a nakúkal dovnútra. Zvedavý...

V tichu si šepkáme tajomstvá z hĺbky, prezrádzame tlkot sŕdc. Ukrytá v dlaniach, rozomletá škoricová láska, poslal si mi ju s bozkom a teraz mi preteká vnútrom a hreje. A páli, keď si príliš blízko. To už neuhasím. Ani vlastne ani nechcem.

Slová sa rozpíjali v tme ako atramentové škvrny. Aj tie idú ťažko zmazať. Do rána len trocha poblednú a spoja sa do retiazok spoznávania. A keď Ťa únava presvedčí, pozbieram tlejúce uhlíky túžby a skryjem ich do vankúša. Nech hrejú ďalej do snov...

Už zhasli pouličné svetlá ale deň sa ešte neprebudil. Nekonečné ráno, keď vpisujem spomienky na noc do kameňa svojej večnosti.

Tá, čo len bude.

Equlibrium

-What's the point of your existence?

-To feel. And without it, without love, without anger, without sorrow, breath is just a clock... ticking...

... --- ...

Pohladenie v slovách sa stalo hrdinským činom.

Alebo kaskadérskym kúskom.
Alebo šialenstvom.

Niečím, čo sa nenosí.
Niečím, za čo sa treba hanbiť.

Niečím, čo sa mlčí.

... --- ...

- I can only hope one day to be as uncompromising as you.

... --- ...

- I'm not feeling! He is the one who's feeling!

... --- ...

The great nepenthe. Opiate of our masses. Glue of our great society. Salve and salvation, it has delivered us from pathos, from sorrow, the deepest chasms of melancholy and hate. With it, we anesthetize grief, annihilate jealousy, obliterate rage.

A radosť zamkli .
A súcit zamrežovali .
A lásku ...
A vzali farby životu.

... --- ...

Tread softly because you tread on my dreams...

Niekde si...

a tvoja cesta vedie k slnku
tá moja tiež
snažíme sa dobehnúť
možno ty mňa
možno ja teba
možno stačí, aby jeden z nás zastal
len nevedno ktorý

niekde si...

len Ťa neviem nájsť

hĺbka vo mne nepoznané desí

keď búrka vyhodí na breh črepy duše

farebne čierne sklíčka

toho, čo sa dávno rozbilo na dne

poskladajúc tú mozaiku

uvidím seba v zrkadle času