10 May 2006

hĺbka vo mne nepoznané desí

keď búrka vyhodí na breh črepy duše

farebne čierne sklíčka

toho, čo sa dávno rozbilo na dne

poskladajúc tú mozaiku

uvidím seba v zrkadle času

5 comments:

  1. zahoď tie črepy naspať
    do tej nekonečnej hlbiny zabudnutia
    a hľadaj vpredu
    to biele jasné svetlo

    ReplyDelete
  2. tak a toto sa naučím naspamäť! Krásne!

    ReplyDelete
  3. Hm... To vyzerá na opakujúci sa dej...

    ReplyDelete
  4. stephen:to svetlo sa mi odraza na crepoch :)

    karol: prekvapena..

    germi: :) som poctena

    inva(!): ?

    marosko:...jaj, marosko, z Teba hovoria skusenosti...

    ReplyDelete
  5. medenka - tak v tom prípade je všetko na najlepšej ceste utvoriť dokonalú mozaiku

    ReplyDelete