Dni a noci

Zatúlala sa ku mne dnes kniha. Ležala na kameni, ktorý podopiera dvere do vchodu. Zbytočná, zabudnutá.

Dnešný deň bol horúci. A osamelý. Myšlienky sa vlnili so stúpajúcim vzduchom nad asfaltom v meste. Nemám rada také dni. Ak sa v taký deň nepremôžem, ostane po ňom horká, roztopená a lepkavá stopa v spomienkach. Smola. So svojou charakteristickou spálenou vôňou.

Dnešný deň bol horúci. V taký deň ani slzám nie je dopriate. Vyschnú na slané mapy na lícach tak rýchlo. Neviditeľný smútok leta.

Dnešný deň vládlo slnko.

Teraz ma hladká nočný vzduch s príchuťou ohňa, s príchuťou snov. Priezračná tma ma volá menom, dovolila zmyť prach z očí, prach zo srdca, chladivým potokom. Sedím so zatúlanou knihou v tráve, v diaľke pomedzi vinohrady húka vlak. Čítam spiacim kvetom na dobrú noc z knihy o kvetoch a mne šepkajú cvrčky uspávanku o láske. Niekedy sú noci milosrdnejšie ako dni. Tak ako tá dnešná...

Kurvy, anjeli a dokonalosť

"Keď vy chcete byť také dokonalé" - zašveholil Fan dneska pri debate nad zmrzlinou.
Nemyslím si, že chceme. Aspoň ja nie. Iba neviem byť nedokonalá. Neviem povedať "dosť", neviem povedať "toto teda nie", neviem povedať "nerob mi zle". Neviem buchnúť po stole. Nie, kým nie je neskoro na takéto slová. Viem to len vtedy, keď tieto slová strhnú so sebou lavínu, ktorá pochová všetko, všetko zničí. A vtedy som veľmi zlá.

Aj z plátna dnes zaznelo - "Čo ak som aj ja vnútri už zlý?" "...každý mamé svetlú aj temnú stranu, záleží na tom, podľa ktorej konáme."

Niekedy sa to pýtam sama seba. A niekedy viem, že vyhráva temná strana. Ospravedlňujem si to pretlakom citov, stresom, blbosťami... Ospravedlňujem sa pred sebou. Že nie som tá dobrá, tá milá, tá nežná. Že nedodržiavam štandardy. Že dusím vnútri žeravé bahno, ktoré aj tak exploduje. Že potom sú ľudia prekvapení, lebo ubližujem hlava nehlava. Prečo ste prekvapení?
Ja nie som dobrá. Nie je mi cudzí ani hnev, ani cynizmus, ani provokatérstvo, ani chlad, ani nezáujem, ani nenávisť. Kričím, keď po mne chcú, aby som sa správala ako dospelá, keď potrebujem objatie. OBYČAJNÉ objatie. Vraciam nadávky, keď ma titulujú špinou, kurvou. Viem nájsť odpovede na ostnaté slová. Je mi úplne jedno, či niektorí ľudia trpia, keď boli ľahostajní k mojej bolesti. Závidím úspech, ktorý mne ušiel pre hlúposť a smolu. Ignoruješ - ignorujem. Blokujem hovory, správy, lebo nemožem čítať tú pretvárku, lebo nemožem ani cítiť, že je v nich radosť, bezstarostnosť, lebo ja nemám a chcem. Je mi zle z ľudí, je mi zle zo seba.
A tu sa asi hrám na dobrú...

Dokonalosť kuriev je v tom, že to o nich všetci vedia a všetci to akceptovali. Nik od nich nečaká správanie dámy a nik sa nerozčúli nad podrazom. Anjel sa potkne a je z toho škandál, lámu sa palice, biela farbí na čierno. Pretože anjel má byť anjel stále. Spravodlivé dvojaké metre.

"Tento svet nie je fér." Ani ja nie som fér. K dokonalosti mi chýba nekonečno. Kopec priestoru na zlepšovanie. Akurát sa mi vždy zlepšovať nechce. Úderom nezabránim. Ale ani ma nehne nastavovať niekomu druhé líce.

Alegría

Krok za krokom
potichu pomaly
zeleným machom
široko roztvorenými očami

ráno mi spieva v trblietavom vzduchu mokrou trávou, prebudená v zázraku tajomstva zeme, s detským užasnutím prezerať každý kút, každú bytosť, ľahkým dotykom spoznávať chladivé skaly a slnkom zohriatu zem, počúvať pieseň sveta a šepkať stromom o láske k životu, o tryskajúcej radosti aj vinúcom sa smútku, odovzdať slzy lúčom na dúhu, byť bláznovstvom, byť sebou...

milovať v nekonečne

Prepáčenia

Tak strašne veľmi som chcela počuť z Tvojich úst slovko "prepáč". Tak strašne veľmi, že som ho prepočula.

Mal si pravdu, zahľadená na to, čo chcem, tak, ako chcem, nepočuli uši a nepočulo ani srdce. Mal si pravdu, keď si sa na mňa zachmúrený pozeral a vravel, že to, čo chcem počuť, mi nepovieš. Lebo načo? Lebo načo...

A ja, s klapkami ako koníky v ruskej trojke (len tie sa pre klapky neplašia a ja som sa pre klapky plašila), som nepočula Tvoje prepáč. Najkrajšie prepáč na svete. Lebo si ho ani povedať nemusel. Lebo zakopla som úplne rovnako a možno aj viac. Lebo bolo tiché, Tvojské. Ukryté v chvíli, keď si mi hladkal vlasy, keď si ma držal v náručí. Ukryté v teple z Tvojej ruky, ktoré mi robilo zimomriavky na koži, keď si mi škrabkal chrbát. Ukryté v slovkách "tu poď", trocha iných ako stále. Ako som mohla nepočuť?

A neskôr v noci si mi chýbal. Som sebec, ale tie chvíle milujem, lebo vtedy si len Ty a nič viac v celom vesmíre. Môj, na krátko. A znie mi v hlave "ťa milujem a nechám si ťa". Po toľkých zbytočných slzách si mi chýbal. Vlastne chýbaš stále, ale to už tak inak. Prázdnom vnútri.

Už budem počúvať... tak prepáč...

Promócie

Takto sa moja malá schwesterchen stala pani magisterkou a slečnou magistrou.
Nech sa Ti darí, dieťa B, si úplne ohromná. :o)

Z klenotnice

Zabudnem ja ľahko
aj na Vás mamička,
keď mi on pobozká
moje biele líčka...

Keď ešte dnes niekoľko tisíc mladých ľudí vie spolu spievať "Na kráľovej holi" z radosti, som rada, že žijem tu, že som vyrastala presne takto, že môžem vyjsť na lúku v kroji a ozvena mi bude vracať moju pieseň. Idem si nazbierať ľubovník, príďte na čaj. :)