Kúpila som si v Baumaxe kvet. Lopatkovec. Kolegynky vravia, že kvety z Baumaxu nevydržia. Že zomrú. Môj lopatkovec dostal čestné miesto na pracovnom stole vedľa počítača a meno Oskar, ako náhrada za slnko, ktoré k nám svieti len chvíľu. Oskar je odolný, nemôže zomrieť, lebo ak zomrie, budem smutko. Na svoju česť sľubujem, že sa s ním budem rozprávať a pravidelne ho zalievať. Samota kvetom neprospieva.
Asi ani ľuďom. Aj keď, človek by mal byť občas trochu sám. Sám so svojimi myšlienkami a sám so sebou. Potom sa veru ani poriadne nepoznáme. Sme s kamošmi a kamoškami, známymi a kolegami a v hluku davu a keď to naraz náhodou všetko stíchne, zrazu sme v šoku, čo to v nás je. Môj odchod z hlavného do rodného mesta spôsobil presne toto. Ticho a samotu. Na usporadúvanie pocitov a zážitkov do úhľadných kôpok vnútri duše. Napravo nežné a láskavé, ako keď nastavíte líce prvým teplým lúčom sediac na lavičke v parku. Naľavo sychravo studené, ako daždivé rána neskorého októbra. Tam horúcu vášeň, vedľa cencúľové pohľady. A do stredu tie s nápisom Lekcia Život. Človek má zrazu prehľad a nadhľad.
Ani som netušila, koľko kúskov vo mne má nápis Lekcia Život. A vo veľa z nich sa odrážali tváre ľudí. Ako momentky z albumu. Len ten nadhľad zrazu ukázal inú farbu pozadia. Niektorí majú miesto peknej bielej škaredú sivú. Aj tváre sa mi zdajú také pokrčené. Vraštia sa, aj keď sa predtým usmievali. V ruke nie je chlieb ako by sa zdalo, ale kameň.
Začína mi tu pršať. Prším.
Otvorte si pestrofarebné dáždniky a ja sa idem na chvíľku porozprávať s Oskarom...
Asi ani ľuďom. Aj keď, človek by mal byť občas trochu sám. Sám so svojimi myšlienkami a sám so sebou. Potom sa veru ani poriadne nepoznáme. Sme s kamošmi a kamoškami, známymi a kolegami a v hluku davu a keď to naraz náhodou všetko stíchne, zrazu sme v šoku, čo to v nás je. Môj odchod z hlavného do rodného mesta spôsobil presne toto. Ticho a samotu. Na usporadúvanie pocitov a zážitkov do úhľadných kôpok vnútri duše. Napravo nežné a láskavé, ako keď nastavíte líce prvým teplým lúčom sediac na lavičke v parku. Naľavo sychravo studené, ako daždivé rána neskorého októbra. Tam horúcu vášeň, vedľa cencúľové pohľady. A do stredu tie s nápisom Lekcia Život. Človek má zrazu prehľad a nadhľad.
Ani som netušila, koľko kúskov vo mne má nápis Lekcia Život. A vo veľa z nich sa odrážali tváre ľudí. Ako momentky z albumu. Len ten nadhľad zrazu ukázal inú farbu pozadia. Niektorí majú miesto peknej bielej škaredú sivú. Aj tváre sa mi zdajú také pokrčené. Vraštia sa, aj keď sa predtým usmievali. V ruke nie je chlieb ako by sa zdalo, ale kameň.
Začína mi tu pršať. Prším.
Otvorte si pestrofarebné dáždniky a ja sa idem na chvíľku porozprávať s Oskarom...
este malu chvilku, dobre? prosim...vyprsim na dlho dlho dopredu :)
ReplyDeletepekne ;-).
ReplyDeleteDufam, ze ked zajtra vykukne slniecko, uvidis duhu... Tentokrat tukam sklom o monitor ja...pocujes? :-)
ReplyDeleteduha je planovana na paatek:) Silvika, ako kocis, ako kocis, kludne.
ReplyDeletePicoBello: vacej napis...tu mooozes:)
medenka: oskar je pekne meno ;) aj ked jeden, co si dal pseudonym sokar vobec nevedel, z eto znamena slnko a bol z toho cely pafnuty...
ReplyDeletea ked budes privela prsat, prid zas k nam a my ta nejakou haluzou mozno osvetlime ;)
zlato, obcas treba zaprsat... dazd precisti ovzdusie...no a slzy? tie precistuju vztahy... ked clovek odide z reflektormi osvieteneho podia, alebo z rozvravenej a veselej spolocnosti a na moment zavladne ticho, odrazu sa citi zvlastne sam a potom si povie: aj ked len v tricku a kvietkavej sukni, bez flitrov vo vlasoch, bez spolocenskych siat a bez potlesku, ale moct byt sam sebou, trebars len v parku na lavicke s niekolkymi kamaratmi :)))
ReplyDeleteaj ja mam taky kvietok, ktoremu sa stazujem a davam mu pusu na dobru noc. je to moj jediny kamarat tak daleko od rodiny a rodneho slovenska. ked som bol na sk, samotu som vyhladaval, aby som mohol byt s vlastnymi myslienkami, ale tu mi z nej uz preskakuje. je to na nic, ked niekedy cely tyzden nemas s kym ani prehovorit...
ReplyDelete