Kričím...vnútri...do seba...na seba. Ničivý záblesk krutosti a desu. Niečo vo mne explodovalo a roztrhalo moju dušu na franforce. Poletujú okolo mňa ako malí strašidelní duchovia v deravých plášťoch. Každý s časťou mojej bolesti a strachu. Znova kľačím v prachu, v snahe nabrať silu z toho jediného, čo ostalo. Miešam krv so zemou. Nech mi to zalepí rany, čo nechcú prestať krvácať. Nech to prekryje špinu, čo mi vliezla pod kožu. Vypálené na líci...ZLÁ. Tri písmená. Tam, kde malo žiariť teplo niečích pier. Prehratá vojna s korunou z vavrínu.
Čakám na milosrdnú ranu do spánku.
Možno sa znova narodím...
Čakám na milosrdnú ranu do spánku.
Možno sa znova narodím...