Tebe...

pripíjam vínom z ranného pohára, ešte nestratilo chuť, tak ako nevyprchala Tvoja vôňa z vankúša. Zabalená v deke počúvam ozvenu včerajších slov v tichu samoty, ktorú si tu nechal a ony otvárajú okná a dvere slnku a vetru.

Mal si pár sivých vlasov na spánkoch a v očiach radosť, akú vedia mať len deti. V rukách moju tvár a pery na mojich ústach...vzala som si kúsok Teba navždy do úschovy, možno bez práva no nie bez rozmyslu.

S nezhorenými mostami za sebou, na ktorých stoja moje a Tvoje prízraky včerajška s fakľami v rukách, pozeral si na mňa s výrazom, ktorý bol už zabudnutý. Aj ja som počula krídla nádeje aj dych strachu, dotkli sa nás oboch, kto koho viac, ešte netuším. A nemám Ti ako povedať odpovede na otázniky dneška, že spoločného je viac, ako tušíš.

Tak čakám, na ktorú stranu sa navážia misky, keď na ne poukladáš spomienky aj svoju budúcnosť. Odháňam myšlienky na to, že nemusí zvíťaziť bláznovstvo prianí, ale obyčajné má dať a dal.

...spomienky...